Vážené poslankyne a poslanci Národnej rady SR,
Prepáčte nám, prosím, že sa na Vás obraciame s touto výzvou, dúfajúc, že pred odmietnutím ju starostlivo zvážite, a dôkladne preštudujete.
Zákon o reštitúciách umožnil vydávať súkromným osobám majetok za veľmi málo kontrolovaných podmienok (viď články o reštitučných podvodoch, dokumenty, ktoré tieto podvody dokladajú, súdne spory). Aj prieskum medzi členmi Občianskeho združenia „Právo Staromešťanov na bývanie“ poukázal na to, že v mnohých prípadoch boli reštituenti podvodníkmi. Pravdou však je i to, že štát v snahe napraviť staré krivdy pozabudol na to, že uplatnením reštitučného zákona v bytových domoch spôsobí nové krivdy. Nezohľadnil totiž situáciu, do akej sa dostanú rodiny, ktoré v týchto bytoch žili, starali sa o ne a zveľaďovali ich po niekoľko desaťročí. Z týchto nájomníkov urobili reštitúcie druhoradých občanov, ktorým nie sú priznané rovnaké práva ako ostatným občanom, a to odkúpiť si obecné byty do osobného vlastníctva. Týmto občanom sa súčasne upiera právo užívať a chrániť si svoje celoživotné investície do bytov, ktoré mali pôvodne veľmi nízky štandard.
Všetci takto poškodení občania majú nárok na kompenzáciu, ktorú by si mohli uplatňovať v spore so Slovenskou republikou súdnou cestou, odvolávajúc sa na základný článok Ústavy SR, a to na rovnosť pred zákonom. Je zrejmé, že štát by im nakoniec musel vyplatiť kompenzácie, keďže ich poškodil tak v ochrane ich investícií, ako aj v ich možnosti odkúpiť si byty do osobného vlastníctva za úradnú cenu.
Postavenie nájomníkov je v súčasnej legislatíve veľmi zraniteľné (viď prípad Tolkunov a ďalších). Sme menej chránení ako ohrozené živočíšne druhy vrátane hmyzu. Je naša cena vo Vašich očiach skutočne taká nízka?
Postavenie nájomníkov v bytových domoch sa zhoršilo najmä po úprave Bytového zákona (1995), ktorá nadradila práva spoluvlastníka nad práva nájomníkov a po úprave Občianskeho zákonníka, ktorá už netrvá ani na poskytnutí primeraného bytu.
Situáciu nájomníkov v obecnom, súkromnom, cirkevnom a zmiešanom vlastníctve ďalej zhoršuje prudký rast cien nehnuteľností, nedostatok cenovo prístupných obecných nájomných bytov a bezohľadne presadzované záujmy vlastníkov. Títo vynašli mnoho spôsobov ako svojich nájomníkov doslova týrať a deprimovať, pričom plnenie ich povinností – udržiavať nehnuteľnosť v obývateľnom stave – nikto nekontroluje. Do opráv domov zväčša investujú až vtedy, keď prostredníctvom kombinácie legálnych a nelegálnych prostriedkov vytlačia nájomníkov z bytov preč. Tým si poistia rýchlu návratnosť vložených prostriedkov. Mnoho z tých vlastníkov, ktorí ešte nevyhnali svojich nájomníkov, čaká, že to za nich urobí deregulácia nájomného. Mafiánska bezcitná a sociálna morálka celkom ovládla tento sektor.
V tejto situácia by mala vláda a poslanci NRSR jasne povedať STOP. Malo by sa priznať, že istá kategória občanov bola neprávom diskriminovaná. Treba vytvoriť fond, z ktorého by boli odškodnení všetci tí, ktorí si nemohli kúpiť byt do osobného vlastníctva, a to vo výške trhových cien bytov v súčasnosti.
Druhá, pre štát lacnejšia cesta je, podporiť výstavbu obecných nájomných bytov a ponúknuť v nich bývanie tým, ktorí boli poškodení vo svojom práve odkúpiť si byt do osobného vlastníctva. Noví nájomníci by mali možnosť odkúpiť si byty do osobného vlastníctva ako všetci ostatní.
Finančne najmenej náročný je návrh ako riešiť situáciu v domoch so zmiešaným vlastníctvom. Ten spočíva v tom, že by štát poskytol obciam finančné prostriedky (pokiaľ ich nemajú vo Fonde rozvoja bývania) , aby si mohli uplatniť svoje predkupné právo a odkúpiť od súkromníkov ich podiel. Takýmto spôsobom by sa stali výlučnými vlastníkmi nehnuteľnosti a v ceste by už nestáli žiadne prekážky, aby mohli byty nájomníkom predať za úradnú cenu.
Vážené poslankyne a poslanci, bolo by dobré prijať také pravidlo, že pokiaľ obce nemajú náhradu za obecné byty, nemajú právo predávať obecný majetok súkromným osobám. V praxi by to znamenalo, že pokiaľ nepostavia nové nájomné byty, ktoré ponúknu dotknutým nájomníkom, nemajú právo znižovať fond obecných bytov. Z celospoločenského hľadiska je zrejmé, že nerozvážnym výpredajom obecného majetku sa stupňuje nerovnováha medzi potrebou bývať a ekonomickou silou časti obyvateľstva. Obec svoje povinnosti doteraz prehadzovala na plecia súkromných majiteľov a tí to zas riešili na úkor nájomníkov. Reťaz bezprávia a zneužívania postavenia slabšieho treba preseknúť.
Vážené poslankyne a poslanci, nedomnievame sa, že celá zodpovednosť leží len na Vašich pleciach. Nesúhlasíme totiž s argumentmi predstaviteľov samosprávy, že nemali žiadne možnosti ako chrániť práva a záujmy nájomníkov v bytových domoch dotknutých reštitúciou (pozri reč pána primátora Ďurkovského a starostu Petreka na zastupiteľstve 31. 5. 2007). Je nesporné, že obce neurobili takmer nič, aby ochránili kategóriu občanov, ktorá sa nie svojou vinou dostala do nezávideniahodnej situácie a ktorá má obmedzené možnosti ako v súčasnosti riešiť svoju bytovú situáciu, najmä vzhľadom na svoj vek a príjmy. Je zrejmé, že obec naopak jednostranne uprednostňovala záujmy bohatých. A nielen to. Obec nevyužila ani svoje práva. Obce nám nie sú nápomocné, ba dokonca nás obviňujú z toho, že bytový problém si neriešime sami. Na druhej strane, nie je nám umožnené riešiť svoju situáciu ani len výmenou bytov. Pokiaľ by obce nesúhlasili s odpredajom reštituovaných podielov tretím osobám, čo sa stávalo veľmi bežne a čo je v rozpore s platnou legislatívou, neotvorila by tento sektor špekulantom. Pokiaľ by obce nezvýhodňovali bohatých a neriadili sa len vlastným finančným prospechom, mysleli dlhodobo, celospoločensky, dnes by sme tu nestáli a nežiadali Vás o pomoc.
Vážené poslankyne a poslanci, obraciame sa na Vás preto, lebo v súčasnosti je situácia nás nájomníkov v bytových domoch v súkromnom alebo zmiešanom vlastníctve s perspektívou deregulácie nájomného už neúnosná. Mnohí z nás sú po rokoch prežitých v bezpráví v ťažkom psychickom stave, mnohí už predčasne zomreli. Sú aj takí, ktorí túto obrovskú záťaž a nedôstojné zaobchádzanie nevydržali a spáchali samovraždu. Za to všetko nesie svoj podiel viny aj protirečivá a nedotiahnutá legislatíva, ktorá z nás robí druhoradých občanov, ktorá nedostatočne chráni naše práva nájomníkov. Žiadame Vás preto, aby ste prijali takú legislatívu, ktorá nás má ochrániť rovnako ako ostatných občanov EÚ.
Z dnešného pohľadu je zrejmé, že obce mali mať pre svoju činnosť jasne definovaný rámec, ktorý by im nedovoľoval správať sa egoisticky a nezodpovedne. Súčasná legislatíva stále neumožňuje žiadnu kontrolu hospodárenia obce so zvereným majetkom, vyvodenie žiadnej právnej zodpovednosti, čo má závažné protispoločenské dôsledky.
V súčasnom legislatívnom rámci obciam nič nebráni v tom, aby predávali obecné vlastníctvo za nízke ceny súkromným osobám a obdržané prostriedky míňali inak ako na obnovu bytového fondu a na výstavbu obecných bytov. Súčasná politická prax obecných samospráv jednoznačne uprednostňuje práva vlastníkov a z nájomníkov robí občanov bez práv na bývanie a rezidenciu. Tento nerovnovážny stav treba zmeniť. Treba posilniť legislatívu, ktorá chráni pozíciu nájomníka tak ako je to bežné vo všetkých demokratických štátoch.
Považujeme za nevyhnutné, aby naše Občianske združenie sa zúčastnilo pri tvorbe novej legislatívy.
Občianske združenie „Právo Staromešťanov na bývanie“
áno je to tak, moja dcéra pracuje za minimálnú mzdu začo asi sama nemôže, platí dane odvody, keď potrebovala mestský byt jednoizbový pre seba a svojho 5 ročného syna, dostala odpoveď písomne že málo zarába. Pítam sa pre koho sú mestské alebo obecné bity, pre bohatých alebo pre ĺudí ktorý pracujú za minimalnú mzdu.