AKO TO VIDÍM JA?

Pred deviatimi rokmi som zakladal Občianske združenie „Právo Staromešťanov na bývanie“, ktorého cieľom bolo pomôcť vyriešiť situáciu nájomníkov bývajúcich v privatizovaných a reštituovaných bytoch.

Títo nájomcovia bytov, si na rozdiel od nájomcov obecných bytov, nemohli výhodne odkúpiť byty do osobného vlastníctva. Osem rokov je príliš dlhá doba čakania a ľudia za ten čas zvyknú mnohokrát zabudnúť na to, čo ste urobili pre nich dobré. Do konca budúceho kalendárneho roka by mali obce podľa zákona celý problém vyriešiť. Predpokladám, že ho aj vyriešia – okrem hlavného mesta Bratislavy.

Možno sa mýlim a problém bude vyriešený aj v Bratislave. V takomto prípade to však určite nebude riešenie, aké som očakával pri zakladaní Občianskeho združenia a aké očakávali v tom čase jeho členovia.

Máme po voľbách, rozšíril sa počet členov Správnej rady, ja som sa stal „obyčajným“ členom združenia a nakoľko moje predstavy riešenia sú diametrálne odlišné od predstáv súčasného vedenia, vo voľbách som ani nekandidoval. Toto konštatovanie je zároveň mojou odpoveďou Vám všetkým, ktorí sa ma pýtate, prečo som nekandidoval. Takisto nechcem komentovať ani cestu, akou teraz združenie kráča, môžem vari iba popriať novému deväťčlennému vedeniu združenia veľa úspechov.

Nájomcovia bývajúci v privatizovaných či reštituovaných bytoch tvoria určitú, štátom ukrivdenú ( môžem smelo napísať – okradnutú ) skupinu. Kráti sa im čas „istoty bývania“ v súčasných bytoch, ale na druhej strane sa kráti čas aj obciam, ktoré by mali podľa zákona problém vyriešiť. Hoci na budúci rok v marci budú pre nás ďaleko dôležitejšie voľby, ako boli voľby orgánov „Práva na bývanie“, nemožno očakávať, že parlamentom prijaté zákony budú v prospech nájomníkov. Ak sa budú nebodaj novelizovať (čo predpokladám) doposiaľ platné zákony, budú skôr v prospech obcí.

V každom prípade, Občianske združenie by nemalo ustupovať predstaviteľom obcí, ale práve naopak, využiť túto situáciu k tomu, aby obce ( prostredníctvom parlamentu a vlády ) donútili prijať výhodnejšie riešenia voči nájomníkom, aby krivdy, ktoré im spôsobil štát, boli čo najmenšie.

Držím sa svojich predsavzatí, svojich cieľov. Aj napriek tomu, že akceptujem vo svojom živote kompromisné riešenia, ak sú v záujme spravodlivosti ( čo žiaľ, zatiaľ podľa súčasného riešenia povedať nemožno ), nevzdávam sa a budem pokračovať aj naďalej vo svojom úsilí dosiahnuť spravodlivejšie riešenie.

A tak mi prosím nemajte za zlé, že Vás o tom informujem. Treba si totiž uvedomiť aj to, že nech už riešenie bude akékoľvek, nastane sťahovanie do náhradných nájomných bytov a budeme musieť platiť diametrálne odlišné nájomné a čeliť novým problémom, na ktoré sme neboli zvyknutí. Alebo chcete zostať novou situáciou zaskočení?

Kristián Straka